POPOLUŠKA

OSOBY A OBSAZENÍ
ROZPRÁVAČ
POPOLUŠKA
KRÁSNY PRINC
DOBRÁ VÍLA
ŠKAREDÉ SESTRY

ROZPRÁVAČ: Som rozprávač.

KRÁSNY PRINC: Som krásny princ.

ŠKAREDÉ SESTRY: Som škaredé sestry.

POPOLUŠKA: Som Popoluška.

DOBRÁ VÍLA: Som dobrá víla.

ROZPRÁVAČ: Bol raz v jednej neznámej a vzdialenej krajine, práve tu, krásny princ nazývaný ....... .

KRÁSNY PRINC: Som krásny princ.

ROZPRÁVAČ: Boli tam i škaredé sestry.

ŠKAREDÉ SESTRY: Som škaredé sestry.

ROZPRÁVAČ: A sestra škaredých sestier Popoluška.

POPOLUŠKA: Som Popoluška.

ŠKAREDÉ SESTRY: Sme také šťastné, že môžeme ísť na bál.

POPOLUŠKA: Som taká smutná, že nemôžem ísť na bál.

ŠKAREDÉ SESTRY: Popoluška, prines nám slávnostné šaty.

POPOLUŠKA: OK.

ŠKAREDÉ SESTRY: Sme také šťastné, že budeme môcť tancovať s krásnym princom.

POPOLUŠKA: OK.

ROZPRÁVAČ: O niečo neskôr.

POPOLUŠKA: Som taká smutná.

DOBRÁ VÍLA: Nebuď smutná, som dobrá víla.

POPOLUŠKA: O, ako si ma nastrašila.

DOBRÁ VÍLA: Prečo si smutná.

POPOLUŠKA: Nemôžem ísť na bál.

DOBRÁ VÍLA: Ale ty tam môžeš ísť.

POPOLUŠKA: Ale ja tam nemôžem ísť.

DOBRÁ VÍLA: Ale ty tam môžeš ísť.

POPOLUŠKA: Ale ja tam nemôžem ísť.

DOBRÁ VÍLA: Ale ty môžeš.

POPOLUŠKA: OK

DOBRÁ VÍLA: Dám ti krásne šaty.

POPOLUŠKA: O, aké su krásne.

DOBRÁ VÍLA: Dám ti strakaté ponožky.

POPOLUŠKA: OK.

DOBRÁ VÍLA: Dám ti sklenené topánky.

POPOLUŠKA: Vďaka, som taká šťastná.

DOBRÁ VÍLA: Môžeš ísť na bál, ale musíš sa vrátit o pôlnoci.

POPOLUŠKA: OK.

ROZPRÁVAČ: Neskôr na bále.

KRÁSNY PRINC: Som krásny princ a som taký pekný.

POPOLUŠKA: Si pekný.

KRÁSNY PRINC: Viem, zatancujem si s tebou.

POPOLUŠKA: OK.

ŠKAREDÉ SESTRY: Žiarlime.

POPOLUŠKA: Som taká šťastná.

KRÁSNY PRINC: Som taký krásny.

DOBRÁ VÍLA: Som dobrá víla. Všichni se otočí na ní

DOBRÁ VÍLA: Pardon.

ROZPRÁVAČ: Čoskoro prišla polnoc, zvoní zvon: ...bim...bam...bom

POPOLUŠKA: O, pardon, já už musím ísť.

KRÁSNY PRINC: OK.

ROZPRÁVAČ: Odchádza.

POPOLUŠKA: Ach nie, stratila som topánku. Ale musím sa vrátit skôr, ako sa moje topánky premenia na púpavu.

KRÁSNY PRINC: Aha, stratila topánku. Musím ju nájsť, lebo sa s ňou chcem oženiť.

ROZPRÁVAČ: Následujúci deň.

POPOLUŠKA: Som taká smutná.

DOBRÁ VÍLA: Som dobrá víla. Všichni se otočí na ní

DOBRÁ VÍLA: Pardon.

ROZPRÁVAČ: Potom krásny princ prišiel do domu a bol taký krásny.

ŠKAREDÉ SESTRY: Si krásny.

KRÁSNY PRINC: Viem, ste také škaredé.

POPOLUŠKA: Ja viem.

KRÁSNY PRINC: Priniesol som ti topánku. Chcete si ju skúsiť?

ŠKAREDÉ SESTRY: Je mi dobrá.

KRÁSNY PRINC: Nie je ti dobrá.

ŠKAREDÉ SESTRY: Ale áno, je mi dobrá.

KRÁSNY PRINC: Nie, nie je ti dobrá.

ŠKAREDÉ SESTRY: OK.

KRÁSNY PRINC: Chceš skúsiť topánku?

POPOLUŠKA: OK.

KRÁSNY PRINC: Je ti dobrá.

POPOLUŠKA: Som taká šťastná.

KRÁSNY PRINC: Som taký šťastný, vezmem si ťa za ženu.

POPOLUŠKA: OK.

ŠKAREDÉ SESTRY: Žiarlime.

KRÁSNY PRINC: Som taký krásny.

POPOLUŠKA: Som taká šťastná.

DOBRÁ VÍLA: Som dobrá víla.

VŠECI: To sa vie.

ROZPRÁVAČ: A žili šťastne a mali veĺa detí.

VŠECI: OK.

K O N I E C   R O Z P R Á V K Y